O devičianskom chotári

Devičany – naša obec IV. časť

V roku 1854 bola postavená kamenná škola na dvore kantora a učiteľa, kde naposledy bývali Kocianovci a teraz je už zrútená.

Devičany – naša obec III. časť

S príchodom nemeckých kolonistov – baníkov k nám, prichádza s nimi i vzdelanosť. Predpokladá sa, že mali svoje nemecké školy už niekedy v 14. storočí. Slováci v našej dedine si tiež zriadili školu, ale kedy to bolo, či v 15. alebo 16. storočí ťažko povedať. A či sa učilo 2 zimy, alebo 4 zimy ani o tom nie sú záznamy. Záznam je však o tom, že v roku 1628 bola v našom evanielickom zbore kanonická vizitácia, ktorú vykonal superintendent Tery Sexty a v zápise z vizitácie sa uvádza, že obec má evanjelickú školu a školopovinných žiakov. Za nemeckými baníkmi prichádzali k nám Židia, aby tu zriadili obchody a mäsiarstva. Baníci nemali čas obrábať pôdu, preto potrebovali nakupovať najmä predmety osobnej spotreby, múku, pohánku, jačmenné krúpy, med, sviece, obleky, náradie, mäso, masť atď.

           

Devičany – naša obec II. časť

Ako svedčia už arcgeologické nálezy (na Hornej Berianke sa robili neoficiálne vykopávky ), územie našej obce, vzhľadom na už spomínané výhodné klimatické a pôdne podmienky, výhodnú polohu územia a dostatok zvery, bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej (neolit) v rokoch 4000 – 5000 p.n.l. Územie bolo osídlené pravekými lovcami, ktorých neskôr nahradili keltskí roľníci a temeselníci. Po príchode Starých Slovákov na naše územie v 5. – 6. storočí nášho letopočtu si títo najprv budovali hradiská, napr. v Starom Tekove, pri Rybníku, pri Psiaroch na Krivíne v Bohuniciach na Hrádku a možno aj u nás na Háji – čo však je málo pravdepodobné. Až potom začali osídľovať aj údolia pri potokoch. Takto bola založená aj naša obec.

Devičany – naša obec I. časť

Naša obec leží v severovýchodnej časti Podunajskej nížiny, 15 km od Levíc v pestrom prírodnom prostredí, pretože chotár obce sa rozkladá na dvoch geomorfologických celkoch. Na severozápade a severe sú to Štiavnické vrchy a juhovýchod a juh patrí do Ipeľskej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Podunajskej nížiny. Štiavnické vrchy sú na Slovensku najmladším pohorím Karpát, lebo vznikli sopečnou činnosťou v mladších treťohorách (neogén), ba posledná sopka tu vybuchla až v štvrtohorách na Putokovom vŕšku pri Hr. Breznici asi pred 120 000 rokmi. Štiavnické vrchy sú tvorené andezitmi a pyroklastikami, ktoré vznikli stmelením rôzneho sopečného materiálu. Najčastejším tmelom je sopečný popol (tufový tmel), a preto sa tieto zlepence nazývajú aj tufové pyroklastiká. Z pyroklastických andezitov je vytvorený kopec Háj (331 m n. m.).  Najvyššie kopce v Štiavnickom pohorí patriace do nášho chotára sú Hôrka (437m), Brezina (551 m), Ostrý vrch (633 m). Hneď pri hranici chotára je Agraš (734 m) a Priesil (747 m). Lesy v našom chotári sú až na malé výnimky listnaté (dub, hrab a iné). Južná a juhovýchodná časť chotára Devičian je Ipeľská pahorkatina, ktorá nie je ideálnou rovinou i keď výškové rozdiely v nej sú najviac 50 m. Počas treťohôr bola táto nížina viackrát zaliata morom a viackrát bola zase súšou. More tu ukladalo sedimenty ílov, pieskov, štrkov a slieňov. V našom chotári je pôdny typ hnedozem a pôdne druhy sú ílovito-hlinité pôdy, ilimerizované pôdy prevažne olejené a v okolí potokov sa nachádza i nivná úrodná pôda.

Výlet k Starohutskému vodopádu a na Veľký Inovec

V roku 1993 som uvažoval, čo urobiť pre svoje zdravie, čo urobiť preto, aby som si udržal kondíciu a ako bojovať proti jarnej únave. A tak sme sa doma dohodli, že každú veľkonočnú sobotu, keď bude priaznivé počasie a zmizne všetok sneh vystúpime na niektorý slovenský vrch. Tento náš plán sme začali hneď aj uskutočňovať a v niektorých rokoch sme zdolali i viac kopcov. Začali sme s tými najbližšími a najnižšími. Zdolali sme Ferianc 546 m n. m., Brezinu 556 m n. m., Tatiar 734 m, Agráš 734 m, Priesil 747 m, Sitno 1009 m, Ostrý vrch 633 m. Všetky uvedené kopce sme zliezli niekoľkokrát.

Výlet na Tekovskú Breznicu

 

Urobte si celodenný výlet do Tekovskej Breznice. Autom treba prejsť iba 20 km z Devičian do Pukanca – Šafranice, na Brehy a z Brehov do Tekovskej Breznice, kde si niekde pri kostole zaparkujete auto. Potom už pôjdete pešo vedľa kostola a cintorína po zelenej značke k nepatrným zrúcaninám Breznického hradu, ktorý je vzdialený asi 2 km vo výške 445 m, to znamená, že musíte prekonať prevýšenie 230 m, čo je asi ako z Bukovca na Brezinu.

Jazierko a bludný kameň

Ak chcete vidieť jediné jazierko v devičianskych horách, najväčší bludný kameň, ktorý k nám dotlačil ľadovec v dobe glacealnej, vyberte sa na kopec Ferianc (540 m n. m.), ktorý je juhozápadne od Breziny – nad vojenskou strelnicou.